Recyklácia je v súčasnosti často používaný pojem a rozumieme pod ňou opätovné zhodnocovanie materiálov, ktoré boli už na nejaký účel použité a stal sa z nich odpad. Bežne sa recyklujú kovy, ako železo, hliník a meď, sklo, papier, rôzne druhy plastov, a iné typy odpadov, ako napríklad elektronický odpad, ktorý sa skladá z viacerých typov materiálov. Takto získané materiály sa používajú buď samostatne alebo väčšinou ako prímes pri výrobe produktov z primárnych surovín, za účelom zníženia výrobných nákladov a v niektorých prípadoch aj za účelom zlepšenia vlastností samotného produktu.
Recyklácia má svoje nepopierateľné výhody v tom, že priamo prispieva k udržateľnému rozvoju. Je to jeden z troch nástrojov odpadového hospodárstva, tzv. 3R1, pričom prvé dva nástroje sú redukcia a opätovné používanie daného výrobku na ten istý účel alebo na iný účel2. Recyklácia nastupuje, keď sú už možnosti prvých dvoch nástrojov vyčerpané. Týmto spôsobom sa prispieva k znižovaniu spotreby prvotných surovín. Získavanie prvotných surovín je mnohokrát energeticky náročné, prípadne zdroj energie, ako ropa, je samotnou prvotnou surovinou, ako je to v prípade plastov. Podľa údajov rôznych svetových organizácii sa dosahujú výrazné energetické úspory pri výrobe materiálov z druhotných surovín. Druhotné suroviny sú energetiky úspornejšie, pretože ich netreba dopravovať z veľkých vzdialeností, ako napríklad ropu, alebo ich netreba tak prácne získavať v čistom stave, ako napríklad hliník z bauxitu. Okrem energie sú procesy recyklácie šetrnejšie aj voči životnému prostrediu, keďže často krát menej znečisťujú ovzdušie a vody. Tabuľka 13,4, uvádza prehľad energetických úspor pri výrobe najpoužívanejších surovín:
| Materál | Energetická úspora |
|---|---|
| Oceĺ | 74% |
| Hliník | 95% |
| Meď | 85% |
| Olovo | 65% |
| Papier | 64% |
| Plasty | 80% |